ZO SÚČASTNOSTÍ  OBCE VYŠNÁ SLANÁ

     Obec Vyšná Slaná má v súčastnej dobe 497 obyvateľov. Je národopisnou lokalitou celoslovenského významu. Obec sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria na terasovej plošine pri hornom toku rieky Slaná, ako druhá obec od jej prameňa, v nadmorskej výške 468 m n. m.. Cez obec pretekajá rieka Slaná a  dva miestne potoky – Dolina a Šajba. Prírodné zvláštnosti sú hlavne pod vrchom Veľký Radzim, z ktorého vrcholu je výhľad na Kráľovu hoľuVysoké Tatry. Veľký Radzim je svojou flórou a faunov raritou neoceniteľného významu. Nachádzajú sa tu aj vzácne druhy kvetov, napr. Jazyčník sivý, ktorý rastie vo svete iba v strednej Ázii. V okolitých lesoch je množstvo lesných plodov (húb, čučoriedok, malín...). Lesy sú bohaté na výskyt rôznych druhov živočíchov.

      V katastri obce Vyšná Slaná je možné nájsť tieto druhy rastlín: ľalia zlatohlavá, lykovec jedovatý, poniklec biely, poniklec veľkokvetý, poniklec slovenský, šafran jarný, konvalinka voňavá, vstavač bledý, vstavač purpurový, vstavač trojzubý, ľubovník bodkovaný, plavúň púčivý, pľuzgierka islandská a i. Najvýznamnejší je už spomínaný Jazyčník sivý, ktorý sa vyskytuje v lokalite vrchu Veľký Radzim. Životné prostredie katastra obce Vyšná Slaná nie je narušené väčšími antropogénnymi činiteľmi.Najväčším zdrojom znečistenia životného prostredia na území obce Vyšná Slaná je priemyselný podnik KOVOSTROJ Dobšiná.

     Znečistenie povrchových vôd v katastrálnom území je malé. Vodné toky vo vyššie položených častiach katastra vykazujú I. triedu čistoty, v nižšie položených častiach II. triedu čistoty. Znečistenie povrchových vôd sa prejavuje hlavne pôsobením poľnohospodárskej činnosti, nevhodným umiestnením nespevnených poľných skládok exkrementov živočíšnej výroby a vytekaním močovky z týchto skládok. Znečistenie vôd sa prejavuje aj vypúšťaním odpadových vôd z obce do rieky Slaná a do miestnych potokovDolina a Šajba, ako aj znečistením tuhým komunálnym odpadom a splaškovými vodami. Ako ďalší lokálny problém možno uviesť ešte nedobudovanie splaškovej kanalizácie a napojenie jednotlivých objektov.

     Znečistenie ovzdušia v katastrálnom území Vyšnej Slanej je malé. Podľa indexu znečistenia ovzdušia IZO do 0,9. Lokálne je ovzdušie znečistené imisiami a emisiami, ktoré vznikajú pri spaľovaní tuhého paliva v intraviláne obce. Toto lokálne znečistenie ovzdušia bolo čiastočne odstránené plynofikáciou obce. Obec zatiaľ nevyužíva žiadne alternatívne zdroje energie.

     V súvislosti s hospodárením na pôde sú stresovým faktorom poľnohospodárske meliorácie a rekultivácie, ktoré boli vybudované na pôde v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Ich realizáciou došlo na mnohých miestach k zmene pôvodných rastlinných spoločenstiev. Špecifickým stresovým faktorom je erózia pôdy v juhozápadnej časti lyžiarskeho vleku, ktorá vznikla po odstránení vegetačného krytu z daného územia. Ďalším negatívnym javom je zvyšovanie erózie pôdy pôsobením približovacích lesných mechanizmov. Pôdny kryt je narúšaný a poškodzovaný približovaním drevnej hmoty po lesných cestách a zvážniciach.

     Prejavuje sa hlavne v lesných porastoch, keďže tie sú v krajine prevládajúcim prvkom. Výskyt náhodných ťažieb (kalamít), postihuje najmä monokultúrne smrekové porasty. Ako nepriaznivý činiteľ tu okrem imisií pôsobí aj podkôrny hmyz. Založené kultúry sú poškodzované hmyzom. V súčasnosti sa praktizuje individuálna ochrana stromov, menej budovanie oplotení.

     Pre viaceré rudné žily medzi Vyšnou Slanou a Vlachovom je charakteristické, že ich spodné časti sú v horninách staršieho paleozolika a vrchná časť je v mladopaleozoických komplexoch. Staršie paleozolikum zastupujú porforoidy s charakteristickou prítomnosťou turmalínu v rozptýlenej forme, ale aj ako žilky a hniezda. Turmalín je prítomný aj vo všetkých rudných žilách. Pre toto územie sú charakteristické žilné ložiská s vysokým obsahom Fe, Ag a Cu (železa, striebra a medi).

     Územie Vyšná Slaná - bolo v minulosti pre výskyt nálezísk Fe a Cu – Ag (železných a medených – strieborných) rúd predmetom významnej baníckej a hutníckej činnosti.

     Územie, na ktorom leží obec Vyšná Slaná patrí do mierne teplej a mierne vlhkej klimatickej oblasti s chladnou zimou, ktorá siaha do nadmorskej výšky približne 800 m. Jej základnou charakteristikou je viac ako 50 letných dní v roku a priemerná júlová teplota nad 16 °C.

     Najteplejším mesiacom roka je júl, ktorého priemerná teplota je v polohách na rozhraní nížiny a nízkej vysočiny 19 až 20 °C, a najchladnejší január s mesačným priemerom – 4 °C, pričom priemerná ročná teplota dosahuje 8,5 °C.

     Relatívna vlhkosť vzduchu má v podstate opačný ročný chod ako teplota vzduchu. Najvyššie hodnoty sú v zimných mesiacoch s maximom v decembri, najnižšie v teplej ročnej dobe s minimom v apríli a máji. V týchto mesiacoch vetry z vyšších zemepisných šírok prinášajú pôvodom chladný vzduch s malou absolútnou vlhkosťou, ktorý sa zostupom cez Slovenské rudohorie len vysušuje. Za extrémnych situácií dosahujú minimálne hodnoty relatívnej vlhkosti 20 % až 15 %.

     Pôdna vlhkosť, ktorá patrí medzi najdôležitejšie ekologické činitele, má v priebehu vegetačného obdobia klesajúcu tendenciu hodnôt, a to aj napriek tomu, že uprostred leta vlhkosť pôdy prechodne zvyšujú výdatnejšie dažde. Podieľa sa na tom tak stúpajúca teplota, ako aj zvýšená transpiračná spotreba vegetácie.

     V obci vznikajú predovšetkým komunálne odpady, ktoré sú produkované obyvateľmi obce. Sú tvorené domovým odpadom a odpadom podobným domovému, uličným smetím, odpadom zo zelene. Zber komunálneho odpadu je realizovaný do zberných nádob (KUKA NÁDOBA). V obci sa realizuje separovaný zber odpadu na plasty a sklo. Je vybudovaný sklad na nebezpečný odpad a pneumatiky. Na území obce Vyšná Slaná je v súčasnosti odvoz odpadov zmluvne dojednaný firmou FURA, s r. o. Rozhanovce, ktorá zabezpečuje:

  • zber tuhého komunálneho odpadu
  • PVC
  • papier a tetrapak
  • sklo
  • pneumatiky a elektronický odpad
  • biologicky rozložiteľný odpad
  • nebezpečný odpad.

            Odvoz komunálneho odpadu je zabezpečovaný firmou FURA, s r. o. Rozhanovce a je odvážaný na centrálnu skládku odpadov v Štítniku.

     Spôsob využitia ornej pôdy je viazaný na klimatické podmienky a pôdne typy danej oblasti. Poľnohospodárska výroba sa zameriava hlavne na živočíšnu výrobu, chov hovädzieho dobytka a oviec. Orná pôda má vzhľadom na charakter reliéfu menšie plošné zastúpenie. Územie obce Vyšná Slaná patrí do krmovinárskej výrobnej oblasti. Toto územie sa vyznačuje tým, že sa nachádza v podhorských a horských oblastiach. Pôdy v tejto oblasti sú podzolové a kambizeme, reliéf je členitý a svahovitý. Hlavné plodiny, ktoré sa tu pestujú sú obilniny, krmoviny, v neobrábaných častiach pasienkové porasty. Väčšina záhrad sa nachádza v blízkosti sídla.

     Poľnohospodárske družstvo Vyšná Slaná sa zaoberá rastlinnou aj živočíšnou výrobou. V obci sú samostatne hospodáriaci roľníci.

     Kataster obce Vyšná Slaná sa vyznačuje bohatosťou lesov, až 45 % katastra obce tvoria lesné porasty. Lesné spoločenstvá katastrálneho územia obce Vyšná Slaná zaraďujeme do 3. až 6. vegetačného stupňa. V danom území sa nachádzajú tieto typy lesných spoločenstiev:

  1. podhorské a horské bučiny s jedľou a bukové jedliny
  2. jedľovo – smrekové lesy (800 – 1300 m n. m.)

     Región je ideálny na obhospodarovanie lesov. Lesy majú dostatok drevnej hmoty. Lesy sú čiastočne v podielovom vlastníctve. Časť pôdneho fondu obhospodaruje Lesná spoločnosť pozemkové spoločenstvo Vyšná Slaná (urbár), ktorá spravuje lesy v katastri obce.

Čo Vás zaujíma:

  

http://eures.sk/